Choď na obsah Choď na menu
Reklama
Reklama
 


 

1. Ako dlho sa už zaujímate o meteorológiu?

Tak, je to v podstate už pomerne dlho, ak zarátam aj obdobie, keď som bol malý chlapec, bude to takmer 15 rokov. Samozrejme, spočiatku to bolo len sledovanie oblakov alebo vetra, no neskôr som sa začal o počasie zaujímať viac a klásť si otázku „prečo?“. Tam už sa už začal väčší záujem...

2. Baví Vás táto práca, nie je pre Vás náročná??

Myslím, že na Slovensku nie je meteorológ, ktorého by práca nebavila. Kvôli peniazom sa to určite neoplatí. Náročná je tá práca dosť, pretože človek si musí vedieť čo najpodrobnejšie a najpresnejšie predstaviť situáciu a brať do úvahy všetky možné vplyvy, javy, ako sa navzájom ovplyvňujú a z toho vyvodiť záver.

3. Čo Vás najviac fascinuje na počasí?

Keď to vezmem všeobecne, tak asi to, že počasie sa nepretržite mení a je stále iné. Naozaj je fascinujúce to, že to počasie, ktoré je, sa už nikdy nezopakuje, stále je čo sledovať, stále tu máme nové a nové situácie. Aj keď niektoré situácie sa podobajú, nikdy nie sú rovnaké.

4. Zažili ste nejakú významnú udalosť meteorológie, napr. tornádo, hurikán alebo blizard?

Z týchto práve vymenovaných katastrof som nezažil asi nikdy, skôr udalosti typickejšie pre naše podnebie ako silné búrky, povodne alebo snehové búrky... Hoci náznak tvoriaceho sa tornáda alebo skôr tromby som videl na vlastné oči v roku 2003, bolo to v apríli, keď nás prechádzala vyvíjajúca sa silná búrka. Trvalo to krátko, pár minút, no „lievik“ sa zeme nedotkol. Rozpadol sa v polovici. Blizard sa na území SR ako taký nevyskytuje, ale podobný jav som zažil. V roku 2001 niekoľko dní po Vianociach som bol v obci Lysá pod Makytou, pri Púchove smerom k českým hraniciam, keď Slovensko zasahovali vpády arktického vzduchu

od severu doslova jeden za druhým a to všetko v sprievode hlbokých tlakových níží. Na Lysej bolo vtedy 1,2-1,5 m snehu, z toho takmer všetko čerstvý prašan. Pri jednom vpáde začalo veľmi silno fúkať a sneh sa tak silno zvíril, že nad každým kopcom, aj v dedine, sa vznášala 1 a pol metra hrubá kompaktná vrstva zvíreného snehu unášaná vetrom. Vyzeralo to ako veľmi hustá hmla, ale čo bolo pozoruhodné, bol zvuk, ktorý sneh vydával. Znelo to možno podobne ako presýpajúci sa piesok a bolo to počuť všade. A krátko potom som zažil zatiaľ najnižšiu teplotu mínus 23°C. Posledné roky som však v zime väčšinou v Bratislave, takže takéto zimné javy už často nezažívam. Musím ale spomenúť 16. august 2002, keď bol v Bratislave zatiaľ najvyšší vodný stav Dunaja 990 cm pri 3. stupni povodňovej aktivity no a ja som sa práve vtedy nachádzal v zóne ohrozenia – v Petržalke. Hrozilo, že voda pretrhne hrádze, na niekoľkých miestach

na opačnom brehu sa to stalo, dokonca voda vyrazila spod chodníka...

5. Máte vlastnú meteorologickú stanicu?

Mám len takú viac-menej obyčajnú elektronickú meteostanicu s vysielačom, ktorý meria a prijímačom. Teplota, tlak a relatívna vlhkosť mi zatiaľ stačia, pretože profesionálna stanica stojí aj okolo 100 tisíc korún.

6. Ste menej známym meteorológom v televízii, robíte niečo preto, aby o Vás vedela aj širšia verejnosť?

Myslím, že človek robí najlepšie, ak sa zviditeľňuje svojou prácou, resp. jej výsledkami. Umelo upútavať pozornosť by som nechcel. Veď je tu meteoinfo - moja webstránka a zatiaľ nechcem predbiehať udalosti, ale je možné, že časom bude aj niečo viac. Nechcel by som ešte konkretizovať, keďže nie je všetko isté.

7. Ste dôsledným meteorológom aj v domácnosti?

No pravdepodobne asi až príliš. Ľudia v mojom okolí sa ma často pýtajú na počasie, ale nikdy si neodpustím k predpovedi povedať aj niečo navyše. Teda nezostanem pri tom, že zajtra bude pršať, ale snažím sa vysvetliť aj to, prečo tak bude. A preto rozprávam väčšinu dňa nakoniec len o počasí, až ma na to musia ostatní upozorniť.

 

Tak, asi všetko. 

 
Reklama

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.